O nás
Spoznajte nás – tím ľudí, priestor v lone prírody a cestu k rovnováhe, ktorá spája vnútorný pokoj s vonkajšou harmóniou.
Naša cesta
Sme pár, ktorý kráča spoločným životom po 50-tke, postavil centrum a vytvoril terapeutický priestor na polosamote v krásnom prostredí pohoria Tríbeč. Dve esencie, ktoré sa stretli a našli rovnováhu v pohybe aj v ukotvení.
Naše spojenie je coniunctio sociorum – spojenie partnerov, ktorí sa navzájom dopĺňajú. Vytvorili sme priestor, kde môžete objavovať rovnováhu medzi dynamikou a ukotvením, zmenou a stabilitou, vonkajším pohybom a vnútorným pokojom.
Kotva pohybu. Kotva v zmene. Miesto, kde sa môžete zastaviť, aby ste sa mohli pohnúť ďalej. V okamihu môže vzniknúť niečo nové. Tak, ako sa krajina pretvára prírodnými silami, tak sa aj my môžeme meniť a rásť – v spojení s tým, čo je okolo nás.
Patrik Balint nás 25. novembra 2025 náhle opustil a začal písať novú knihu života.
Jeho stopa, hodnoty a spôsob vnímania človeka však zostávajú živou súčasťou toho, čo tu ďalej vzniká. Niektoré sny nezanikajú, len menia svoju podobu. Náš spoločný sen pokračuje s ľuďmi, ktorí na sne spolupracovali a rozhodli sa spolupracovať aj naďalej. Vytvárame tím lektorov a spoločné programy.
V tejto chvíli prechádza projekt prirodzeným prechodom, zmenou, ktorú smrť prirodzene prináša. Stránku budeme postupne dopĺňať a aktualizovať, no to podstatné ostáva: priestor pre rast, podporu a hľadanie vlastnej cesty.
Ďakujeme za vašu podporu a dôveru.
za rodiaci sa tím centra,
S láskou
Zuzana
Lektorka, sprievodkyňa, facilitátorka, kouč, permakultúrna dizajnérka
Vyštudovala som Personálny manažment a riadenie ľudských zdrojov na Trenčianskej univerzite a rôzne doplnkové vzdelanie v oblasti psychológie, vzdelávania dospelých, lektorovania. Od roku 2007 do 2012 som absolvovala výcvik koučovania pod vedením Kláry Giertlovej a v roku 2018 následne výcvik Terapie orientovanú na prítomnosť (TOP) pod vedením Patrika Balinta. Aktuálne som vo výcviku Arteterapie. Venujem sa permakultúre so zameraním sa na človeka a opieram sa o múdrosť nadčasových prírodných zákonitostí.
Svoje vzdelanie som naplno mohla aplikovať počas mojej manažérskej a líderskej práce v tímoch interne po viac ako dve desaťročia v korporátnom prostredí v oblasti rozvoja ľudí a tímov na všetkých úrovniach. Moja skúsenosť je, že rast - ničoho a nikoho - sa nedá vynútiť. Dá sa však vyživiť, podobne ako pôda v prírode. A to ma na práci bavilo a aj naďalej baví.
Som v prvom rade objavovateľ života. Pre ľudí som sprievodkyňa a tvorca bezpečného priestoru. Som facilitátorka kruhov múdrej spolupráce a mastermind, vo svoje práci s jednotlivcami a firmami využívam koučovací prístup zameraný na riešenia.
Preto mi dáva zmysel vytvárať priestor pre integráciu, kde môžeš spomaliť, nadýchnuť sa, a znova sa naladiť na to, čo je v človeku pravdivé.
Dnes sprevádzam ľudí, ktorí hľadajú súlad medzi tým, čo cítia, že by žiť chceli, a tým, ako žijú. Prepájam prírodné princípy s prácou na sebe, nie ako metódu, ale ako spôsob bytia.
Neradím čo robiť. Počúvam, otváram možnosti a tvorím priestor pre objavenie potenciálu, ktorý každý už v sebe máme. A v tichu a bezpečnom priestore môže sa prebudiť.
O centre
Niektoré projekty nevzniknú preto, aby trvali navždy v rovnakej podobe. Vzniknú preto, aby nás posunuli.
Projekt V Okamihu vznikol ako sen dvoch ľudí, ako cesta hľadania, rozhovorov a zdieľania. Viedla nás k tomu myšlienka a inšpirácia z krajiny, ktorá vznikla “na zlome”.
V okamihu sa pravdepodobne niečo v tejto krajine zmenilo. A zároveň, ak žijeme prítomným okamihom, dokážeme slobodne dýchať. Žiť (s)pokojnešie. Pôvodný názov centra Za Obzorom už nebol výstižný pre toto miesto. To podstatné sa neDeje za obzorom, ale V Okamihu, ktorý práve žijeme.
Dnes je to miesto, kde sa stretáva príroda, ľudia a myšlienky. Našou víziou bolo vytvoriť priestor, ktorý je živý, udržateľný a mnohovrstvový. Tak, ako je to v prírode a tak ako je to vo vnútri človeka.
Podstatným princípom, na ktorom centrum stojí, je permakultúrny princíp MiniMax – každý prvok, priestor či štruktúra má viacero využití. Je dôkazom, že aj na malom priestore sa môže diať veľa vecí, ktoré spolu tvoria harmonický celok.
Preto sme tu. Aby sme spolu vytvárali priestor, kde sa môže zmeniť pohľad, perspektíva, kde sa môže V Okamihu otvoriť nový svet. Vnútorný a následne aj ten vonku. Pre inú verziu seba samých. Možno nie dokonalú, hotovú, ale najlepšiu verziu pre tento moment života.
Priestor, ktorý podporuje prepojenie
- Dva domy, jeden zámer – jeden priestor pre rozvoj, rast, spoločnú inšpiráciu a skupinové stretnutia, druhý pre spočinutie, oddych, spánok a nové rána v inom prostredí, kde myšlienky môžu slobodne a nerušene plynúť.
- Ukážková prírodná záhrada a obydlie – miesto, ktoré nie je len kulisou, ale živým dôkazom toho, že harmónia s prírodou je možná.
- Pre verejnosť aj súkromie – premyslená rovnováha medzi otvorenosťou a intimitou.
Génius loci
Pocit, že Skýcov je krajinou so silným géniom loci, nevzniká náhodou. Duch a atmosféra tohto miesta vyrástli z krajiny, polohy a ticha. Sú jedinečné a v človeku rezonujú ešte dlho po odchode.
Nie je to len súbor stavieb či upravených plôch, ale súhra tvarov, svetla, vôní a príbehov, ktoré na nás pôsobia skôr, než si ich stihneme pomenovať. Je to pocit, že vieme, kde sme a že tu môžeme byť.
Skýcov leží medzi Veľkým Tríbečom a Rázdielom – dvoma pohoriami s rozdielnou genézou, horninovým zložením aj tvarom reliéfu. Tvrdé horniny tu vytvorili hranice, mäkšie sa medzi nimi ukladali. Krajina sa netlačila dopredu, ale pomaly sa usádzala. Vznikli mierne pahorky aj hlboké rokliny. Povrch jemný na pohľad, no s výraznou vnútornou štruktúrou. Práve táto kombinácia dáva miestu jeho ticho, vľúdnosť a čitateľnosť.
Byť na rozvodnici medzi riekami Žitava a Nitra znamená byť „medzi“. Voda sa tu rozhoduje, ktorým smerom pôjde. A podobne pôsobí krajina aj na človeka. Neženie ho jedným smerom, skôr ho pozýva spomaliť a vnímať, kde stojí. Aj preto bolo toto územie na okraji Tekova osídlené až v stredoveku. Zachovalo si vlastný rytmus a odstup od hlavných prúdov.
Odľahlosť Skýcova nie je náhodná. Prístupové cesty vedú dolinami, ktoré sa dali v minulosti ľahko uzavrieť. Počas druhej svetovej vojny a SNP tu bola partizánska základňa považovaná za nedobytnú. Hneď po ich odchode bola obec vypálená. Táto skúsenosť sa z krajiny nestratila. Podobne ako vápenné pece či Vápenný vrch s nečakaným reliéfom. Toto sú znaky, ktoré pripomínajú, že krajina tu nikdy nebola dekoráciou, ale partnerom.
Duch miesta tu nevzniká z jedného momentu. Je výsledkom dlhého ukladania hornín, vody, histórie aj ľudskej skúsenosti. A práve preto má zmysel sa tu zastaviť. Nie preto, aby človek niečo hľadal, ale aby mal priestor niečo si všimnúť.
Skýcov
Na hranici medzi okázalým, vyvrásneným, vápencovým hrebeňom Veľkého Tribeča a tichou, vnútornou premenou hornín Rázdielu leží krajina Skýcova. Je to pahorkatina uprostred vrchovín. Okamih pokoja, kde sa miernejšie vyvýšené, mäkké chrbty striedajú s plytkými, širokými dolinami.
Je to krajina mäkkých, vľúdnych tvarov pozývajúca k osídleniu. Hranica medzi dvoma geologicky odlišnými časťami Tríbeča je vyplnená pradávnymi usadeninami. Nie je ostrá, je to hranica, tak široká až je vlastne samostatnou krajinou. Nepatrí Veľkému Tríbeč ani Rázdielu. Je svoja. Ostalo tu niekoľko vápencových kopcov.
Zatiaľ čo lesy Veľkého Tríbeča sú na dramaticky vyvrásnenom žulovom hrebeni obalenom vápencami a lesy v Rázdielskej časti pokrývajú chrbáty a doliny rozbiehajúce sa na všetky, tu sa uprostred vrchovín rozprestiera horské sedlo s malebným pahorkatinovým reliéfom zvýrazneným veľkými plochami lúk.
Horská krajina je tu presvetlená a na pohľad prívetivá. Lúky na zvlnených, tiahlych chrbátoch i v plytkých, širokých dolinách lemujú lesy. Nie je to krajina kontrastov, ale rovnováhy. Otvorený priestor je natoľko veľký, aby človek vnímal jeho rozľahľosť a zároveň ohraničený, aby pôsobil bezpečne. Všetky cesty i potoky z tohto miesta smerujú prudko dole, ale tu na tomto mieste, akoby svahy mali svoj vlastný rytmus.
Vitajte na mieste, kde sa výška nestráca, len sa upokojí, spomalí a spočinie sama v sebe.Tríbeč je pozoruhodné a podivuhodné pohorie, čo vybieha do Podunajskej nížiny ako pradávny polostrov do pradávneho mora. Územia na hranici Karpát a Panonika, na hranici dvoch svetov.
Tribeč je pohorie zložené z troch častí. Prvou je ikonický, zďaleka viditeľný Zobor na juhu. Skutočne má (z toho správneho pohľadu) podobu zubra ležiaceho na brehu. Od druhej časti - Veľkého Tribeča je Zobor oddelený zníženinou.
Veľký Tribeč má hrebeň typický pre jadrové pohoria Karpát. Jeho jadro je tvorené z hlbokých a starých vrstiev Zeme. A v ňom bolo kde – tu ukryté zlato, ako prezrádzajú miestne názvy (Zlatno, Zlaté Moravce). Kúsky zlata tu ľudia v potokoch zbierali odpradávna. To (spolu s pálením vápna a dreveného uhlia ale aj s hradiskami a poľnohospodárstvom) prispelo k tomu, že takmer každý kúsok týchto kopcov zažil roky osídlenia a odlesňovania. Časy, keď bol kultúrnou krajinou.
Hrebeň Veľkého Tribeča je rozvodnica - hranica, ktorá určuje či voda odtečie na západ do rieky Nitry či na východ do rieky Hron.
Treťou časťou Tribeča je Rázdiel. Geologicky úplne iné pohorie. Jeho horniny sú premenené činnosťou neďalekej sopky Vtáčnika. A práve v mieste, kde už Veľký Tríbeč nie je Veľkým Tríbečom a Rázdiel nie je Rázdielom, leží Skýcov.
Je to územie vyplnené úlomkami z okolitých svahov, ktoré časom (tu vysoko v horách) vytvorili mäkký, pahorkatinový reliéf s občasnými, dramaticky hlbokými dolinami. Pritom sme stále na rozvodnici a zároveň na hranici dvoch svetov s úplne iným príbehom (vyvrátenie Veľkého Tribeča a sopečná premena Rázdielu).
Sme vo svete, kde sa môžeme spoločne zhlboka nadýchnuť a užiť si ten okamih rovnováhy. Čas pre seba, kým sa vydáme do sveta. Podobne ako voda. Smerom k rieke Nitra, či smerom ku Hornu. A snáď sa raz stretneme ako voda v Dunaji alebo možno v oblakoch.Okolo nás
Obria lavička - kúsok od domu sa nachádza novovybudovaná atrakcia “Obria lavička” (3 min od domu)
Vápenné pece - na tom istom mieste ako Obria lavička (3 min od domu)
Rozhľadňa - cca 200m (na pešo max 15 min chôdze) od domu smerom do dediny po hlavnej ceste, odbočka doľava
Hrad Hrušov - od domu cca 1,30 hodiny z domu, je možné odviesť sa do dediny a tak si skrátiť cestu o cca 25-30 min
Reštaurácia / Ranč - od domu cca 30 min z domu, je možné odviesť sa k tomuto cieľu
Topoľčianky
Park Topoľčianky (jazierka, ihriská, pávy…)
KOLT - Skvelá kaviareň (otvorená od 10 do 19)
Stravovanie v Topoľčiankach
Hotel Hradná stráž /reštaurácia/ - Parková 11, tel: 0915 222 864, email: recepcia@hradnastraz.sk
Penzión Gazdovský hostinec /reštaurácia, špeciality domácej kuchyne/ - Hlavná 81, tel: 037 630 1047 nebo 0911 615 907, email: gazdovsky@in.slovanet.sk
Döner Kebab - Hlavná 123, centrum obce, tel: 0907 792 876
Pizzéria u Majka - Hlavná 116, centrum obce, tel: 0908 639 672
Potraviny
Nákupné centrum JEDNOTA - otvorené denne, Hlavná 119, centrum obce, tel: 037/630 11 38, 630 12 75
Zlatno
Zubria obora - 22 min autom z miesta pobytu
Zaujímavé odkazy
www.regresnaterapia.sk - Regresná terapia
www.regenea.sk - Regenea
Regresný terapeut, kouč a lektor
Patrik (*1974 - °2025) vyštudoval softvérové inžinierstvo na ČVUT v Prahe a STU v Bratislave.
V rokoch 1998 až 2002 absolvoval výcvik v Regresnej terapii pod vedením Andreja Dragomireckého.
Od roku 2000 sa profesionálne venoval Regresnej terapii a od roku 2002 vedol dvojročné výcviky pre budúcich regresných terapeutov.
Okrem toho organizoval semináre a kurzy zamerané na osobnostný rast na Slovensku aj v zahraničí. Jeho prístup zahŕňal aj Terapiu orientovanú na prítomnosť (TOP), ktorá vychádzala z jeho dlhoročnej praxe v regresnej terapii a koučovaní.
Venoval sa tiež firmám a vrcholových športovcom.